Britská alebo americká angličtina? Prečo si nemusíš vybrať iba jednu

„Mám sa učiť britskú alebo americkú angličtinu?“

Túto otázku dostávam od študentov pomerne často.

A moja odpoveď je väčšinou jednoduchá:

Nemusíš si vybrať.

Rozdiely medzi britskou a americkou angličtinou samozrejme existujú. Je dobré o nich vedieť a niektoré z nich rozpoznať.

Problém vzniká vtedy, keď sa študent začne príliš sústrediť na to, či práve používa „správnu“ verziu.

Flat alebo apartment?

Lorry alebo truck?

Football alebo soccer?

A čo ak jedno slovo vyslovím britsky a druhé americky?

Podľa mňa sú pre väčšinu študentov oveľa dôležitejšie veci.

Rozumieť.

Vedieť reagovať.

Vyjadriť svoj názor.

Pokračovať v rozhovore.

A hlavne sa dorozumieť s rôznymi ľuďmi.

Prečo máme pocit, že si musíme vybrať?

Myslím si, že časť tohto pocitu pochádza zo školy.

Rozdielom medzi British English a American English sa často venovala pomerne veľká pozornosť.

Učili sme sa napríklad:

flat – apartment

lorry – truck

car park – parking lot

holiday – vacation

football – soccer

A na podobné rozdiely existovali celé cvičenia.

Samotné poznanie týchto rozdielov samozrejme nie je zlé.

Často však chýbala druhá časť:

V reálnom živote ich ľudia bežne miešajú a väčšinou to vôbec nie je problém.

Najmä ak komunikujú ľudia z rôznych krajín a angličtina pre nich nie je materinským jazykom.

Reálna angličtina nie je učebnica

Mal som možnosť byť na rôznych workshopoch, meetingoch a seminároch, kde boli ľudia z mnohých krajín.

Briti.

Američania.

Ľudia z rôznych častí Európy.

Ázie.

A ďalších krajín.

Angličtina bola spoločným jazykom.

Nikto však neriešil, či niekto použil americké alebo britské slovíčko.

Nikto nezastavil meeting preto, že jeden človek povedal apartment a druhý flat.

Cieľom bolo niečo vyriešiť, niečo vysvetliť alebo sa niečo naučiť.

A presne takto vyzerá veľká časť reálnej medzinárodnej komunikácie.

Pre mnohých mojich študentov bude navyše omnoho bežnejší rozhovor s Nemcom, Talianom, Poliakom alebo Holanďanom než s človekom z Londýna alebo New Yorku.

A každý z nás si do angličtiny prináša niečo vlastné.

Nemusíš aktívne používať obe verzie

Ak prirodzene používaš slovo apartment, nemusíš sa nútiť používať aj flat.

Je však užitočné vedieť, čo flat znamená.

To isté platí pri:

lorry / truck

car park / parking lot

holiday / vacation

Cieľom podľa mňa nie je mať dve kompletné slovné zásoby a pri každom slove premýšľať, z ktorej pochádza.

Stačí, keď jednu verziu prirodzene používaš a tú druhú dokážeš rozpoznať.

Rozdiely potrebuješ predovšetkým rozumieť, nie nevyhnutne aktívne reprodukovať.

Výslovnosť? Ani tam nemusíš byť dokonale konzistentný

Podobne sa pozerám na výslovnosť.

Neopravujem študenta preto, že jedno slovo vyslovil viac americky a druhé viac britsky.

Výslovnosť opravujem najmä vtedy, keď je slovo nezrozumiteľné alebo je vyslovené tak nesprávne, že môže komunikáciu komplikovať.

Pre väčšinu z nás je navyše úplne prirodzené, že máme vlastný prízvuk.

Slovák nebude znieť presne ako Brit.

Čech nebude znieť presne ako Američan.

A vôbec to neznamená, že ich angličtina je zlá.

V realite tak často vzniká kombinácia britskej výslovnosti, americkej výslovnosti a nášho vlastného prízvuku.

A pokiaľ je človeku dobre rozumieť, nevidím v tom problém.

Niektoré rozdiely vo výslovnosti je však dobré poznať

To neznamená, že rozdiely máme ignorovať.

Niektoré môžu byť výrazné.

Napríklad slovo schedule môže znieť v britskej a americkej angličtine dosť odlišne.

Podobne môže byť rozdiel v tom, ako počuješ r v slovách ako writer alebo speaker.

Veľa štandardných amerických prízvukov r vyslovuje aj na miestach, kde ho v mnohých britských prízvukoch nemusíš počuť.

Pre študenta je však podľa mňa najdôležitejšie vedieť:

„Aha, aj toto je to isté slovo.“

Nie:

„Od dnešného dňa ho musím vyslovovať iba jedným správnym spôsobom.“

Pri pokročilom študentovi, ktorého baví britská alebo americká výslovnosť a chce sa jej cielene venovať, je to samozrejme iné.

Ak už hovorí prirodzene a má priestor riešiť jemnejšie detaily, pokojne môže.

Pre väčšinu študentov to však nie je priorita.

A spelling?

Tu už je situácia trochu iná.

colour – color

favourite – favorite

centre – center

Takéto rozdiely si človek väčšinou veľmi rýchlo všimne.

A pri bežnom e-maile pravdepodobne nikoho nevyvedie z miery, ak raz použiješ britský a inokedy americký spelling.

Pri formálnejšom texte však dáva zmysel byť konzistentnejší.

Ak píšeš CV, akademický text, oficiálny dokument alebo text pre firmu, ktorá používa konkrétny jazykový štandard, je lepšie vybrať si jednu konvenciu a približne sa jej držať.

Nie preto, že by druhý spelling bol nesprávny.

Konzistentný text jednoducho pôsobí profesionálnejšie.

Ale ani tu by som zo študenta nerobil jazykového policajta, ktorý musí kontrolovať každé jedno slovo.

Kedy už rozdiel môže človeka naozaj zmiasť?

Nie všetky rozdiely sú iba kozmetické.

Niekedy rovnaké slovo znamená v Británii a Amerike niečo iné.

A tieto prípady už stojí za to poznať.

Napríklad:

chips

V britskej angličtine sú to typicky hranolky.

V americkej angličtine tým človek väčšinou myslí zemiakové lupienky.

To, čo Brit nazve crisps, Američan nazve chips.

pants

V americkej angličtine sú to nohavice.

V britskej angličtine môže pants znamenať spodnú bielizeň.

first floor

V USA môže byť first floor prízemie.

V Británii je nad prízemím, ktoré sa označuje ako ground floor.

biscuit

V Británii si pod tým väčšinou predstavíš niečo podobné sušienke.

V USA môže biscuit označovať úplne iný druh pečiva.

Práve pri podobných slovách už poznanie rozdielu môže zabrániť skutočnému nedorozumeniu.

To však stále neznamená, že sa potrebuješ naučiť stovky britsko-amerických dvojíc.

Stačí vedieť, že takéto rozdiely existujú a postupne si ich všímať.

A potom príde Škót. Alebo Austrálčan.

Celé delenie na British English a American English má ešte jeden problém.

Svet angličtiny je oveľa väčší.

Austrálska angličtina.

Írska angličtina.

Škótske prízvuky.

Wales.

Rôzne regióny Anglicka.

A obrovské množstvo regionálnych prízvukov v samotných Spojených štátoch.

Preto môže byť študent zmätený.

Naučí sa:

„Briti vyslovujú toto takto.“

A potom stretne človeka zo Škótska, ktorý znie úplne inak.

Ale to nie je chyba.

Rovnako predsa nerozpráva každý Slovák úplne rovnakou slovenčinou.

Máme nárečia, regionálne slová a rozdiely vo výslovnosti.

Angličtina nie je iná.

Ani dvaja Briti nemusia používať rovnaké slová

Raz som cestoval približne hodinu a pol až dve hodiny s dvomi Britmi.

Pochádzali z rozdielnych regiónov. Jeden bol z oblasti pri waleskom pohraničí a druhá osoba z inej časti Británie.

A začali sa medzi sebou rozprávať o tom, ako nazývajú rôzne predmety alebo jedlá.

Zrazu zisťovali, že každý používa niektoré slová inak.

Boli pritom obaja native speakeri.

Aj toto je pekná pripomienka toho, aká pestrá angličtina v skutočnosti je.

To, čo sa v učebnici označuje ako „British English“, je často iba určitá štandardizovaná verzia.

Neznamená to, že tak hovorí každý človek v Británii.

Filmy a sociálne siete to miešajú ešte viac

Dnes navyše väčšina ľudí nevyrastá iba s jedným typom angličtiny.

Pozeráš americký seriál.

Potom britské video na YouTube.

Na Instagrame počuješ Austrálčana.

V podcaste človeka zo Škótska.

A o chvíľu sa rozprávaš po anglicky s kolegom z Poľska.

Je úplne prirodzené, že sa tieto vplyvy začnú miešať aj v tvojej vlastnej angličtine.

A podľa mňa to netreba vnímať ako problém.

Britská angličtina sa navyše nevyvíja izolovane

Jazyky sa neustále ovplyvňujú.

Aj americká angličtina ovplyvňuje spôsob, akým dnes hovoria ľudia v Británii.

Slová a výrazy cestujú cez filmy, seriály, internet, sociálne siete aj pracovné prostredie.

Preto ani predstava dvoch úplne oddelených systémov — British English na jednej strane a American English na druhej — veľmi nezodpovedá realite.

Rozdiely existujú.

Ale hranica medzi nimi nie je nepriestrelná.

Čo teda potrebuješ vedieť?

Za mňa veľmi jednoduché veci.

Vedieť, že rozdiely existujú.

Rozpoznať niektoré časté slovíčka.

Pripraviť sa na rozdielnu výslovnosť.

Poznať zopár prípadov, kde rovnaké slovo môže znamenať niečo iné.

Pri formálnejšom písaní sa snažiť byť približne konzistentný.

A potom sa prestať stresovať.

Ak sa pri každej druhej vete zastavíš a začneš premýšľať:

„Je toto britské alebo americké?“

môže ťa to v rozhovore skôr brzdiť.

Možno kvôli tomu prehliadneš oveľa dôležitejšie veci.

Čo ti druhý človek povedal.

Ako naňho reagovať.

Ako vysvetliť svoj názor.

Ako položiť ďalšiu otázku.

Ako pokračovať v rozhovore.

Nemusíš hovoriť britskou alebo americkou angličtinou

Toto je asi hlavná vec, ktorú by som chcel, aby si si z článku odniesol.

Nemusíš si vytvoriť dokonale britskú alebo dokonale americkú angličtinu.

Potrebuješ angličtinu, ktorej ľudia rozumejú.

A potrebuješ byť pripravený rozumieť rôznym ľuďom.

Na pracovnom meetingu, pri small talku alebo networkingu bude vo väčšine prípadov oveľa dôležitejšie to, čo hovoríš a či sa dokážete dorozumieť, než to, či si práve použil britské alebo americké slovíčko.

Poznaj rozdiely.

Všímaj si ich.

Ale nedovoľ, aby ťa brzdili.

Tvojím cieľom nemusí byť britská ani americká angličtina. Tvojím cieľom môže byť angličtina, ktorú dokážeš reálne používať s rôznymi ľuďmi.

Chceš angličtinu viac používať, nielen o nej vedieť?

Presne na tom je postavené aj moje HeroHero.

V jednom štvortýždňovom cykle postupujeme cez Learn → Read → Listen → Speak.

Cieľom nie je iba poznať pravidlo alebo zoznam slov. Postupne sa s angličtinou stretávaš v rôznych situáciách a nakoniec ju aktívne používaš.

HeroHero si môžeš vyskúšať na 1 týždeň zadarmo. Túto možnosť nájdeš priamo na mojom profile.

https://herohero.co/englishteacherviliam